Pôvodné fotografie: Ulla Schley našla túto fotografiu z roku 1908 v babičkinom dome. Sú na nej Elsa a Paul Karlou po ich zasnúbení. Kópia tejto fotografie sa nachádza v archíve spoločnosti tesa.
V Nemecku, ktorý je jej domovom, dosahuje popularita značky tesa® až 98%. Samotné slovo „tesa“ je možno nájsť aj v slovníku spisovnej nemčiny, ako obecný názov pro lepiacu pásku. Príbeh o žene, ktorá dala svetu tento názov a ktorej meno je Elsa Tesmer, bol však takmer celkom zabudnutý. Časti tohoto príbehu, sa nakoniec po usilovnej, takmer „detektívnej“ práci podarilo nájsť a zostaviť. Vďaka tomu môžeme jej históriu znovu oživiť.
Zľava lemovaný starým tisom a vpravo borovicou, v sekcií AA 6, na mieste označenom ako 115/116, sa nachádza čierny žulový kameň, nesúci zlatom vyrytý nápis. Dôležité sú na ňom dva dátumy: 23. august 1887 a 30. august 1968. To najdôležitejšie je ale meno: Elsa Karlau, rodená Tesmer. Nebudeme Vás ďalej napínať. Žulový kameň nesie meno Elsy Tesmer, ktorá vytvorila zo slabík „te“ a „sa“ názov „tesa“. Toto bolo vložené do registra obchodných značiek takmer pred sto rokmi. Táto žena má náhrobný kameň na cintoríne v časti Ohlsdorf v Hamburgu.
Zomrela v roku 1968 vo veku 81 rokov. Nájsť miesto jej posledného odpočinku je ako hľadanie ihly v kôpke sena. Je to tak preto, lebo od roku 1877 sa na tomto, na svete najväčšom parkovom cintoríne, konalo viac ako 1,4 milióna pohrebov.
“Celkový počet stále používaných pohrebných miest je 273 000. Jednotlivé hroby sú tu priemerne viac ako 25 rokov. Hrob rodiny Karlau tu máme už od roku 1910,“ vysvetľuje Lutz Rehkopf, tlačový hovorca Hamburských cintorínov, ktorý bol jednou z kľúčových osôb pri hľadaní výrazu značky tesa®, ktorá je známa po celom svete, predovšetkým však v Nemecku, ale aj mnohých ďalších krajinách.
„Je udivujúce že máme v archíve množstvo dokumentov o otcoch, zakladateľoch firmy Beiersdorf, ale žiadne o matke spoločnosti tesa®,” hovorí historik Thorsten Finke.
Jediný dokument, ktorý bol nájdený v archíve, je jeden nenápadný dopis: V roku 1960 Elsa Karlau požiadala o tri modré nafukovacie lopty NIVEA pre jej vnúčatá. Staršia dáma sa v dopise len tak mimochodom opýtala: „Viete, ako vznikol názov tesa? Vtedy sme v kancelárií dostali za úlohu vytvoriť meno.“ A ostatné, ako hovorí, je iba história. Spoločnosť obratom odpovedala: „Ďalej k Vašej žiadosti zasielame jeden ručný odvíjač pre každé Vaše vnúča spolu s páskou, ktorá nesie Vaše meno.“
Potom, čo po rozsiahlom prieskume, ktorý zahŕňal telefónne spoločnosti a štátne úrady, sa neobjavili žiadne cenné informácie, bolo celkom náhodou nájdené meno vďaka dobre spravovaným informáciám na počítači v administrácií cintorína. Lutz Rehkopf bol ten, kto nakoniec kontaktoval Ullu Schley, vnučku slávnej Elsy Karlau.
61 ročná vnučka „pani tesy“ sa presťahovala do Mníchova so svojím manželom v roku 1990. Pospomínala si na hodne podrobností a detailov o živote jej babičky. Tá bola od apríla 1903 až do konce septembra 1908 zamestnaná ako úradníčka a neskôr ako vedúca kancelárie. A práve v tej dobe prišla tá dôležitá úloha, na vytvorenie mena spoločnosti.
„Skutočnosť, že babička odišla zo zamestnania v roku 1908, bola veľmi prozaická“ hovorí Ully Schley. „Bol to totiž rok, kedy sa moja babička vydala a otehotnela. V tej dobe to bolo tak, že ženy ostávali doma a do práce už nechodili. Celkom mala päť detí: Irmu, Ericha, dvojčatá Heinza a Gerdu, a Wilhelma.”
Jej manžel Paul bol považovaný za „dobrý úlovok“ – pracoval ako stavbyvedúci na konštrukcií starého Labského tunela v Hamburgu. Obaja oslávili ich zlatú svadbu v roku 1958. "My ako vnúčatá sme vedeli veľmi dobre, že naše babička je tá slávna "pani tesa,"" hovorí Schley s úsmevom na tvári. „Schovala sem si starý odvíjač, vyrobený z hnedého bakelitu, ako spomienku na tieto dni prežité s babičkou.“
tesa vo svetě
Kontaktujte nás